O nás

    Náš (najkôr len môj) príbeh sa začal pred 5 rokmi, kedy som sa začala hlbšie zamýšľať, ako zdravo zaobuť môjho druhorodeného syna. Prvorodeného som samozrejme tiež chcela zaobuť zdravo, ale myslela som si, že keď mu kupujem drahé kožené topánky určené pre deti, nemôžem tým nič pokaziť. Čoraz častejšie som však začala narážať na barefoot obuv, hlavne u mojej osvietenej kamarátky. A tak som si o tom začala zháňať čo najviac informácií, predsa neprepadnem nejakej novinke len tak :-). Kúpila som barefootky synovi a aj sebe. Odvtedy iné topánky nenosím. Oh, raz som si obula sandálky, ktoré boli vysoké asi dva cm a strávila v nich pár hodín. Večer - v posteli ma neskutočne boleli chodidlá a nevedela som prísť na to, z čoho. Až potom mi došlo, že to bude asi mojimi super sandálkami. Barefootkám pripisujem aj moje vyliečenie z bolesti v krížovej oblasti.

    Postupne som začala vymýšľať a šiť všelijaké papučky pre deti a sebe samozrejme huarache. Do tých som sa úplne zamilovala a trávila v nich celé letá, dokonca som mala aj pokusy behať v nich - akože inak som nebežec, ale mala som potrebu vyskúšať to po prečítaní knihy Born to run. Letá sme trávili na chalupe pri Banskej Štiavnici, takže na týchto kamenistých chodníčkoch mi v nich parádne premasírovalo nôžky.  Problematika nôh ma držala aj ďalej, a tak som si urobila kurz reflexológie, kde mi všetko do seba krásne zapadlo a utvrdilo ma to v nosení barefootok, respektívne v nenosení topánok ešte viac.
    Huarache boli super, ale pripadali mi vyslovene športové a málo variabilné. Akože vymeniť tú šnúrku by bolo fakt dosť obtiažne a pri dvoch - neskôr troch chalanoch som sa k tomu ani nedostala. To ma priviedlo k tomu, že som si urobila na sandálkach pútka a tak som mohla meniť šnúrku podľa outfitu kľudne aj dennodenne. Vymýšľať rôzne úväzy a používať rôzne komponenty bolo tiež super. Mohla som využiť moje obľúbené gombíky. Skúšala som aj rôzne materiály na šnúrky a najlepšie boli tie najpracnejšie - ušité šnúrky z viskózy, na ktoré sme dali vyrobiť šnúrkové koncovky, aby bolo navliekanie ešte jednoduchšie. Na pútka a stielku sme tiež vyskúšali rôzne materiály, kým sme sa nakoniec rozhodli pre to najlepšie, čo nám prešlo cez ruky a nohy. :-)
    Ako vznikol názov? Celé barefootovanie mi prišlo ako návrat k našim koreňom, kedy ženy, muži a deti chodievali bosé. Áno, častokrát preto, že nemali na topánky, ale častokrát aj preto, že jednoducho vedeli, čo je pre nich prirodzené a dobré. Pamätám si aj moju stále žijúcu 99 ročnú starú mamu, ktorá v lete chodievala bosá, a ja ako malá, som to obdivovala a nechápala, ako môže chodiť bosá, veď ju to musí pichať a bolieť :-). Takže dospela som ku koreňom, ale názov "korene" mi znel trošku tvrdo. Za to vo fínštine znejú korene super - juuri. Krásne slovo a ešte k tomu evokuje aj slovenského hrdinu Jurka.

    Na začiatku som napísala, že to bol najprv môj príbeh. Áno, muža som do toho namáčala postupne. Aj do barefootovania aj do vyrábania barefootov. Našťastie ma podporil a vždy moje nápady umiestňoval z výšok mojej fantázie späť na zem do reality, kde mali šancu nadobudnúť reálnu podobu, za čo som mu vďačná. Okrem toho je IT-čkár a pomáha mi s technickými záležitosťami, takže sme super tím.